Zodpovednosť pri udeľovaní pasov

Fotogaléria

Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia) očakávajú od členských krajín Európskej únie zodpovednejšiu politiku pri udeľovaní pasov a iných identifikačných dokumentov pre etnicky a národnostne blízkych obyvateľov, ktorí nežijú priamo na území danej krajiny. Získanie pasu susedných krajín vyvoláva viacero otázok celoeurópskeho významu, na ktoré nie je doteraz dostatočná odpoveď.

JEF Slovakia chápe, že mnohé členské krajiny Únie sa usilujú udržiavať dlhodobo nadštandardné väzby s obyvateľmi susedných krajín, ktorí majú rovnaký etnický pôvod a podobné národnostné korene. Je to prirodzená a logická stratégia smerujúca k zlepšeniu sociálnoekonomického postavenia a kultúrnohistorického povedomia takýchto skupín . Avšak je potrebné si uvedomiť, že takéto kroky nepriamo znamenajú rozširovanie európskeho spoločenstva o niekoľko miliónov ľudí, prevažne z regiónov, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie a pochádzajúcich z pomerne chudobných oblastí starého kontinentu. Európska únia nie je v súčasnosti pripravená na masový prílev prisťahovalcov, nakoľko zápasí s dopadmi globálnej hospodárskej krízy, rastúcou nezamestnanosťou a v neposlednom rade aj protimigračnými náladami v členských krajinách. Otázkou tiež je, aké dopady bude mať prílev početnej pracovnej sily na dôchodkové systémy členských krajín, v ktorých neustále starne populácia.

JEF Slovakia poukazuje na niekoľko mesiacov platné rozhodnutie rumunskej a bulharskej vlády, na základe ktorého začali udeľovať Bukurešť a Sofia pasy etnicky príbuzným obyvateľom mimo hraníc týchto štátov. Podobnou cestou sa vydáva od budúceho roka aj Maďarsko v súvislosti s nedávno schváleným zákonom o dvojakom občianstve. De iure vzniká takýmto osobám právo na legálny pobyt a prácu na celom území Únie. Jedná sa pritom o nemalý počet migrantov, celkovo takmer päť miliónov etnických Bulharov, Rumunov či Maďarov z nečlenských krajín európskej dvadsaťsedmičky, a to najmä z Moldavska, Macedónska, Ukrajiny, Srbska a Turecka. V Moldavskej republike už požiadalo k dnešnému dňu o rumunské pasy viac ako 800 tisíc obyvateľov zo štvormiliónovej populácie tejto krajiny, a ďalších 120 tisíc Moldavcov ich už vlastní. Podobná situácia je aj v ostatných spomínaných krajinách. Rovnako aj v Španielsku platí už od januára 2009 legislatíva, ktorá umožňuje získať španielsky pas obyvateľom latinskoamerických štátov, ktorí museli v minulosti opustiť Pyrenejský polostrov v dôsledku občianskej vojny. Týka sa to nielen priamych emigrantov, ale aj ich detí, ba dokonca vnukov.

Tento sled udalostí opäť len potvrdzuje skutočnosť, že Európska únia potrebuje zásadnú a komplexnú reformu svojej migračnej politiky a užšiu harmonizáciu pravidiel v tejto oblasti. Voláme európske štáty po väčšej zodpovednosti pri poskytovaní výhod potenciálnym prisťahovalcom. Členstvo v Únii zďaleka neznamená svojvoľné prijímanie rozhodnutí na národnej úrovni. Sme presvedčení, že pasová a prisťahovalecká politika členských štátov potrebuje dôslednejšiu koordináciu na úrovni Európskej únie.

Norbert Kucharík, viceprezident JEF Slovakia